vasabi

Agentúra Bloomberg zaradila Slovensko do svetovej pätnástky BEDÁROV, v rebríčku priemerných ročných platov učiteľov vo svete, sme na konci.

Nad týmito informáciami sa niekto pozastavil, iný pousmial ale našlo sa dosť aj takých, ktorí sa snažia údaje, či agentúru zosmiešniť alebo znevážiť, akoby to mohlo niečo na fakte našej chudoby zmeniť. Nuž čo, slovač je národ skromný, pokorný a hlavne dôverčivý. Keď vrchnosť povie, že peniaze nie sú, že môžeme rozdať len to, čo máme, tak mykne plecom, zatne zuby a ide okopávať zemiačky, alebo nastúpi do nejakého toho druhého zamestnania. Ak sa dá. Doučovanie, upratovanie, nočný vrátnik, brigáda v Tescu, či Lidli… Neskúma, či je situácia naozaj taká zlá, či aj ostatným je nadeľované podľa rovnakého kľúča, dokonca ním nepohnú ani odhalenia, ktoré to vyvracajú. Poniektorí možno frflú, iní sa prispôsobia a podľa možností unikajú prispievaniu do spoločnej kasy a tí ostatní myknú plecom, zatnú zuby…

Lenže… Ak nie sú ochotní bojovať za svoje, tak nemajú. Pretože platí jedna veľkáááá pravda. NIKTO TO ZA NICH NEVYBOJUJE. ZA UČITEĽOV, VYŠŠÍCH SÚDNYCH ÚRADNÍKOV, SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV… Za nikoho. Môžu to urobiť len a len oni sami, pretože vládni predstavitelia im platy zvyšovať nemajú prečo. Načo by to robili, keď fungujú aj bez toho? Peniaze je vždy kam dať a sú veci viditeľnejšie, a zaujímavejšie a … Takže, ešte raz: DAJÚ LEN TOĽKO, KOĽKO MUSIA!!!!

Chvála /komu vlastne?/, že tu máme aspoň inštitút minimálnej mzdy. Núti zamestnávateľov čo to zamestnancom za prácu pustiť. Žiaľ, nie je reč len o súkromnom sektore. Drvivú väčšinu svojich zamestnancov zdiera totiž štát. Slovo “väčšinu“ je tu veľmi dôležité, pretože: Plat začínajúceho lekára je v roku 2015 okolo 1010 EUR /doprajem mu ho!!!!/ a plat začínajúceho učiteľa, vyššieho súdneho úradníka, armády iných, tiež vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu, len niečo cez 500 EUR.

Ešte jeden príklad za všetky. Základný plat učiteľa v najvyššej platovej triede s TRIDSAŤROČNOU praxou je okolo 1000,00 EUR!!!- teda plat začínajúceho lekára. Nie. Táto úvaha nemá byť upozornením na výšku platov lekárov. Má byť upozornením na neprimeraný, alarmujúci, ponižujúci a dehonestujúci rozdiel medzi platmi zamestnancov, ktorí majú vzdelanie, aj náročnosť práce minimálne porovnateľné.

Kam sa podela sebaúcta učiteľov, vyšších súdnych úradníkov …? Majú vysokoškolské vzdelanie, ich práca je porovnateľne náročná s prácou lekárov, má dokonca porovnateľný dosah na naše životy, hoci individuálne pocity sa môžu rôzniť. Môže sa nám zdať, že naše deti do školy chodiť nemusia, že ich život naučí. Že súdni úradníci nič nerobia, pretože prieťahy…, že po práci sociálnych pracovníkov naozaj žiadne výsledky nevidíme. Nie je to samozrejme pravda a keď sa nad tým ktokoľvek zamyslí, nepotrebuje IQ 110, aby to uznal. Prečo teda tie platové rozdiely? Také obrovské? A prijímané s takým pokojom? Žeby títo spomínaní boli chudobní aj duchom? Myslia si, že lekárom to spadlo z neba? Alebo majú pocit, že sa bojovalo ľahko? Nie!!! Lekári preukázali odvahu. Duchovnú silu, bojovať s aroganciou vládnej garnitúry /zatiaľ jediní/ a vyhrali. Chválim ich za to a zároveň burcujem tých ostatných. Dali príklad. Ukázali, že to ide. Všetci majú možnosti. Petície, výzvy, samozrejme štrajky a nakoniec aj výpovede. Možno sú dokonca výpovede dobrý vynález /lekárov/. Dvojmesačná lehota je celkom dlhý čas na vyjednávanie a nakoniec, pri tom najhoršom scenári, sa netreba s nástupom do práce tak ponáhľať, pretože vám plynie podpora v nezamestnanosti /mimochodom, v čistom je to takmer 75% z vášho bývalého čistého príjmu/ a to by už vládnych úradníkov nakopnúť mohlo.

Možno sú aj iné možnosti. Čo tak vymyslieť nejakú tú žalobu na štát, za diskrimináciu niektorých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov? Veď ten rozdiel v nástupných platoch s diskrimináciou minimálne hraničí. Možno šikovný právnik…

Vzdelanie je isto jedným z faktorov, ktoré určujú náročnosť vykonávanej práce. V mnohých krajinách je akýmsi univerzálnym kľúčom pre tvorbu platov. Ak si pozícia /učiteľ, lekár, právnik…/ vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, mala by byť proste vysokoškolsky ohodnotená. Nevylučujú sa tým rozdiely v náročnosti, či výške zodpovednosti… Ale nemali by byť také veľké. Nech sú vysokoškolské profesie rozdelené do tried náročnosti, vždy by však mali to „vysokoškolské“ zohľadňovať. Nemalo by byť pravidlom, že si vysokoškolsky vzdelaný človek nájde na výplatnej páske menej ako zamestnanec bez akéhokoľvek vzdelania.