Dôchodok až v neskorej starobe.

4. mája 2015, vasabi, Nezaradené

Len počujem tvrdenie, že má demografia zásadný vplyv na naše budúce dôchodky a už ma trasie. Dokedy nás budú poniektorí tzv. odborníci klamať a zavádzať? Dokedy z nás budú politici, opakujúc tieto polopravdy, robiť hlupákov? Dokedy nás budú presviedčať, že sa musí predlžovať vek odchodu do dôchodku, lebo budúce generácie na naše dôchodky nezarobia? Že musíme pracovať do neskorej staroby, aj keď máme množstvo nezamestnanej mládeže? Nikomu tu nič nevraví produktivita práce? Automatizácia výroby? Sú to naozaj hodnoty, ktoré patria len a len úzkej skupinke majiteľov podnikov, fabrík, bánk…? Poďme zamestnancom /sú jediní, čo dane odvádzajú na 100%/ znížiť dane a o znížené percento zvýšme odvod na dôchodok. Poďme konečne zdaniť nezaslúžených milionárov. Poďme zostaviť nejaký rozumný vzorec, ktorý by zohľadňoval participáciu robotníka a ďalšieho pracovného personálu na výhodách, ktoré nám prináša mechanizácia a automatizácia výroby. Veď všetky tie technické vymoženosti, ktoré zrýchlili a kvantifikovali výrobu, sprístupnené našimi predkami, nepatria len vybraným jedincom.

Konečne by to malo ľudstvo pochopiť. Konečne by sa tým malo začať aspoň zaoberať. Nezahlcovať nás nezmyslami o tom, že v budúcnosti bude na jedného dôchodcu pracovať jeden zamestnanec. Priznať konečne, že ten jeden zamestnanec v budúcnosti vyrobí a vyprodukuje možno tri krát väčšie hodnoty, ako boli predtým schopní traja zamestnanci. Priznať, že sa naše dôchodky, prípadne osobné úspory do staroby, strácajú vo vreckách majiteľov podnikov, fabrík, bánk…, ktorí v mzdách nikdy nepriznajú svojim zamestnancom celý ich podiel na tvorbe zisku. A zamestnanci by to mali pochopiť tiež. Že nesmú naletieť propagande, ktorá z nich robí poslušných polootrokov. Že oni sú tí, čo schvaľujú prostredníctvom svojich volených zástupcov zlé zákony. Že len oni musia nekompromisne žiadať tvorbu dobrých zákonov. Zákonov, ktoré prinútia zamestnávateľov vyplatiť im celý ich podiel na tvorbe zisku, aby sa nemuseli báť staroby, ani nedohľadného dôchodku.