Pozeráme sa na zábery z osady Mašličkovo /ako romanticky to znie/, ktoré nám občas ukážu v televíznych novinách a žasneme. Teda aspoň ja.
Je normálne, aby sa v dvadsiatom prvom storočí štát takýmto HROZIVÝM spôsobom vykašľal na svoje deti? Je normálne, aby ich nechal žiť v podmienkach, ktoré ďaleko zaostávajú za podmienkami v ktorých žijú naši ODSÚDENÍ DELIKVENTI, ZLODEJI a VRAHOVIA?
Nepíšem o dospelých. Tí majú už svoj život vo vlastných rukách /aj keď uznávam, že tí, čo vyrástli v osade, sú oproti ostatným vo veľkej nevýhode/.
Píšem o deťoch. To nikoho nezaujíma, že nie sú ich rodičia schopní zabezpečiť im aspoň tie najzákladnejšie podmienky? Že tie deti tam proste zomierajú? Samozrejme nezomierajú len tam. Každý rok zaznamenávame smrť v cigánskych osadách všeobecne a už dvadsať šesť rokov sa to nerieši. Ako je možné, že je v cigánskych osadách stále čo len jedno dieťa? Prečo? Nemáme kompetencie? Chýbajú nejaké zákony? Kde je problém? A dokedy bude trvať?
Sú to deti. Bezbranné a odkázané na nás. Na dospelých. Ako je možné, že nie sú rodičom, ktorí nie sú schopní postarať sa o ne odobraté a umiestnené do náhradných rodín?
Existuje argument, že je na Slovensku málo ľudí ochotných prijať do rodiny cigánske dieťa. Možno. Nepoznám štatistiky. Ale viem, že vo svete takých ľudí málo nie je /ochotných adoptovať si akékoľvek dieťa/.
Takže? Radšej necháme tie deti žiť v takom marazme, ako by sme začali konečne riešiť?
TIE DETI ŽIVORIA A DOKONCA ZOMIERAJÚ vážení.