vasabi

Skutočnosť, že atmosféra v ľudskom spoločenstve nadobúda podivné farby, asi postrehol už každý a názory sa rôznia. Znejú od tých najagresívnejších, cez nerozhodné, až po jednoznačne kladné. V každom prípade, to zaujalo. Snaha niektorých skupín človečenstva vydobyť si svoje miesto na slnku, je znásobená indivíduami, ktoré sa pod záštitou ochrany ľudských práv, s neochvejným sebavedomím, nominujú do polohy jediných, najpovolanejších ochrancov a strážcov, niekedy až diskutabilných hraníc slobody.

Aj keď nejde o žiadnu novinku, intenzita útokov zo strán týchto zoskupení, agend a hnutí sa stupňuje a výsledkom je zmätok a žiaľ aj neistota. Veď v poslednom čase sa útočí aj na zabehnuté, stáročiami overené a prírodou predurčené úlohy a vzťahy. Napádajú sa tí, ktorí ich bránia, najčastejšie pod pláštikom moderného pohľadu na život, či agresívnym presadzovaním rôznych pseudopráv . Nájdu sa agendy, ktoré sa nás pokúšajú presvedčiť, že rozdielnosť pohlaví spočíva len v rozdielnosti pohlavných orgánov. Ignorujúc hlasy odborníkov, zahmlievajúc niektoré do nedávna jasné skutočnosti, sledujúc nejasné ciele, likvidujú ženskosť a mužskosť, ktoré boli len nedávno samozrejmým vzorom.

Zo žien robia tvory, ktoré nedokážu posúdiť, že tá rola, ktorú im určila príroda, nemusí byť vo všetkom zlá, muži, stále častejšie vychovávaní bez mužského vzoru, sú vedení k zženštilosti, ktorá sa omylom považuje za liek proti prirodzenej mužskej agresii.

Výsledkom je informačný chaos, ktorý bez jednoznačnej filozofie spoločnosti a popri oslabenom pôsobení rodičov, spôsobuje, že sú naši mladí zmätení. Ľakaní zo všetkých strán, často krát bez potrebných vzorov na jednej strane, mýlení propagandou rôznych konšpirácií na strane druhej. Stáva sa z toho nerovný boj a príroda, ktorá by mala byť jednoznačným víťazom, stráca dych. Naše deti reagujú rôzne. Odmietajú zodpovednosť, putá rodiny, sústreďujú sa na seba, na svoje pohodlie, či kariérny vzostup a to ide ruka v ruke s odkladaním zakladania vlastných rodín. Príchod vlastných detí odsúvajú, ich počet obmedzujú na absolútne minimum a niekedy sa ich dokonca zriekajú. Sú zmätené a pomýlené a utekajú. Pred neznámom, pred zodpovednosťou, pred vlastným strachom. Majú rôzne argumenty. Od chýbajúceho bytu, či neschopnosti nájsť si primeraného partnera, cez pocit, že ešte nedozreli, až po sebecké: „Načo by som sa ženil, vydávala, keď si môžem užívať?“

Súčasná výchova spomenutým pravdám nepomáha. Priam hystericky sa volá po odstraňovaní zažitých predstáv, bez rozdielu, či sú dobré, či zväzujúce, prospešné, či obmedzujúce. Razí sa smer, podriadiť sa aj tým najextrémnejším výzvam zopár samozvaných spasiteľov, ktorí sa pod falošným bojom za slobodu, snažia nanútiť okoliu svoj pohľad na svet.

Samozrejme je správna a žiaduca rovnosť možností. Nikoho nesmie napadnúť, brániť dievčatám, hrať sa s autíčkami alebo zosmiešňovať chlapcov, ak ich nebaví futbal. Rešpektujme právo žien aj mužov na akékoľvek v minulosti možno nevídané   aktivity, no príprava na isté prirodzené činnosti, ktoré na ne a na nich v budúcnosti čakajú, sa v poslednej dobe často posudzuje ako konzervatívna, zväzujúca, ako nátlak, ako obmedzovanie možností. A to nie je správne. Deti sa vychovávajú unysex a sú agendy, ktoré sa snažia pohlavnosť, okrem tej fyzickej, úplne potlačiť. Rastú tendencie zotrieť výnimočnosť matky a výnimočnosť otca. Stalo sa takmer nevhodným odhaľovať dievčatám aj chlapcom krásu ich rozdielnych poslaní. Ich úlohu v rodine a výchove. Z nepochopiteľných dôvodov sa odmieta prirodzená deľba práce. Ženy sú presviedčané, že ak stoja pri sporáku, tak to zákonite znamená, že sú podriadené, muži sú tlačení do účasti na takých činnostiach ktoré boli, zrejme z dobrých dôvodov, donedávna doménou žien. Rodí sa neistota a tá vyvoláva nechuť k starostlivosti o deti a v širšom kontexte aj o rodinu.

Je to isto komplexnejší problém. Zasahuje hlboko do rodín aj spoločnosti. Ako pri dievčatách, tak aj pri chlapcoch sa nájde mnoho zažitých, a predsa správnych predstáv, ktoré táto doba nepremyslene a neprávom potláča. Aj jedny aj druhí, majú svoje nikým nenahraditeľné funkcie, na ktoré sa akoby zabudlo, alebo sa dokonca ich hodnota cielene potláča. V koho záujme???? Muži už nemusia loviť mamuty a /aspoň zatiaľ u nás/, ani bojovať s členmi iného kmeňa, ale funkcia ochrancu a silnej opory pre matku a deti, zostáva. Pozor. Ochrancu. Nie patriarchálneho vládcu.

Dovoľme ženám naďalej niesť bremeno zrodu a hlavné bremeno výchovy a mužom dovoľme byť tou oporou. Hradbami ktoré tých čo sú vo vnútri, statočne a odvážne chránia pred zimou, vetrom, dažďom, chorobou… Niektoré zažité prvky prirodzenej deľby práce, vychádzajú z prirodzených predispozícií.

Muži sú fyzicky silnejší /aspoň tak to mala príroda pôvodne v pláne/a možno preto sebavedomejší, možno preto s väčším zmyslom pre dobrodružstvo. Nemajú prírodou danú primárnu starosť o potomka a preto majú priestor na vymýšľanie, ako ženám túto úlohu uľahčiť. Nie je nutné tlačiť ich nasilu do úlohy náhradnej matky. Je dôležité podporovať v nich aktivity, v ktorých sa cítia dobre a sú rovnako dôležité ako iné činnosti, zabezpečené matkou. Podporovať v nich chuť starať sa o toho slabšieho, silu byť odvážnym, čestným a statočným, fyzicky a manuálne zručným. Aby sa svet pre ich deti stal bezpečnejším a krajším, aby sa ženám páčili, aby ich mohli obdivovať a nemuseli nahrádzať.

Nie je nič zlé na tom, že v škôlke, alebo doma, ponúkneme dievčatám najprv bábiku a chlapcom skrutkovač. Že ich nenásilne povedieme k cieľu, naplniť úlohu tej spomínanej hradby, ktorá chráni tie, ktoré sú primárne zamestnané potomkami, pretože ony sú primárne prírodou vyzbrojené vlastnosťami a schopnosťami, ktoré sú práve k tomu potrebné. A možno ani nie preto, že by to niekto z nich nezvládol, ale pre to, že je dobré rozdeliť si to a najlepšie podľa prirodzených zákonov. Nie podľa predstáv zopár ignorantov.

Je samozrejme mnoho výnimiek, mnoho žien, ktoré sa radšej venujú hocičomu, mimo detí a množstvo mužov, ktorí budú robiť pestúnku s radosťou a nikto nemá právo obmedzovať, či dokonca znevažovať ich, ak to takto cítia. No výnimkám sa nesmie podriadiť celý svet. Nemali by sa propagovať ako ten správny smer, ako ideál, ktorý by sa mal všeobecne dosiahnuť. Sú to výnimky a aj pri ich rešpektovaní, to treba stále tak chápať.