vasabi

Poznáme ich. Sú krásne, múdre, úspešné, ale bez detí. Teda aspoň zatiaľ.

Do povedomia našich dcér prenikli myšlienky, ktoré sa kedysi týkali viac mužov, pretože oni si ich mohli dovoliť. Uži si, kým si mladá. Dnes sa tieto predstavy núkajú aj ženám. A tie ich v detskej naivite prijímajú, pretože sa to v poslednej dobe na ne hrnie zo všetkých kútov. Médiá, tlak niektorých dostatočne agresívnych agend, otvorené hranice, internet, nekonečná ponuka a v neposlednom rade aj štát, reprezentovaný vládnym dokumentom Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti v SR na roky 2014 až 2019.

Žiaľ, všetky tieto myšlienky, predstavy a sny, zákonite vyústili do presvedčenia, že deti k tomu nepatria, že sú bremenom. Výsledkom je, že bábätká prichádzajú na svet vo veku rodičky, keď to prináša zdravotné riziká aj pre ženu, aj pre dieťa. Tento trend nadobúda hrozivé rozmery a je namieste začať s kampaňou za zvrat nezdravých tendencií odkladať príchod detí na neskoršie. Začať naopak s masívnejšou podporou rozhodnutia, mať dieťa v čase, keď je to pre ženu aj dieťa najzdravšie.

V poslednej dobe to nie je moderné, dokonca sa stalo takmer rúhaním, presviedčať ženy, že deti sú pre ne v čase skončenia štúdia, tým lepším výberom. Že im prinesú radosť, zmysel a naplnenie života. Nie je v móde ani pripomínanie, že nemusia robiť dve veci naraz. Že nemusia nastúpiť do kariérneho rýchlika, že počká, alebo príde druhý. Chýbajú odporúčania, nech si proste tú prirodzenú radosť užijú, nech sa nesnažia sedieť na dvoch stoličkách. Komu to škodí? Pripomenúť im, že si existenciu a prítomnosť svojich detí nesmú nechať rušiť nejakými firemnými termínmi, služobnými cestami, nervozitou z daňových priznaní, vlastnými výčitkami, že ich zapredali za vyšší plat…. Pripomenúť im, že to je nebezpečné. Že to je prax, ktorá si vyberá krutú daň v podobe nervozity, zhonu, detských disharmónií.

Je logické, že ak sa žena po skončení štúdia vrhne najprv na budovanie kariéry a náhodou sa jej aj nejakú podarí vybudovať, potom sa jej ťažko vzdáva. Dokonca aj prirodzené túžby po dieťati sú kadejako potláčané. Obmedzia sa prípadne na jedno, ktoré vo vyššom veku často prichádza ťažko, dokonca s komplikáciami. Nezdravá cesta, ale aspoň z časti úspešná. Čo však s tým množstvom žien, ktoré pod vábivou predstavou kariérneho postupu budujú, budujú a predsa len nič veľké nevybudujú? Celá táto filozofia je mylná. Treba ju zmeniť od základov. Treba naše deti poučiť, že je istá hierarchia, ktorá sa síce môže narušiť alebo obísť, no v konečnom dôsledku to neprináša osoh ani radosť ani žiadne iné dobro. Neuškodilo by, dôraznejšie im odhaľovať fakt, že deti nie sú prekážkou v budúcej kariére, ani v budúcom naplnení snov. V BUDÚCOM. Keď dieťa dosiahne desiaty – dvanásty rok života, je stále dosť času naštartovať svoje sebarealizačné aktivity. Uspokojená v prirodzených potrebách, vidiac zníženie svojej dôležitosti v požiadavkách detí, vo väčšej schopnosti otca zastúpiť ju, môže každá žena vyraziť do sfér sveta mužov a ukázať im, ako sa to robí. Od detstva pripravovaná aj na to, môže pokojne po naplnení prirodzenej sebarealizácie začať napĺňať aj tie ostatné ciele, či túžby. Nemusí sa báť, že už bude neskoro. Alebo toho, že ju svet detí pohltí, že jej už nedovolí vymaniť sa z neho. Nie je to pravda. Ak by v ňom naozaj našla také absolútne uspokojenie, tak nemá čo ľutovať, a ak nie, vždy má čas nastúpiť na cestu za dobrodružstvom z inej oblasti.