vasabi

Takže právnu garanciu na miesto v škôlke nám poslanci neschválili. Zaujímavý úkaz. Zhodnú sa na tom, že sa rodí málo detí, ale asi ich to moc nezaujíma. Žeby jednoduchosť myslí? Neschopnosť posúdiť následky takého rozhodnutia? Alebo neschopnosť posúdiť závažnosť situácie???

Chápem, že zatiaľ nevymierame, ale trend jedného dieťaťa a starnutia populácie zaznamenalo už aj posledné sčítanie obyvateľstva. A hoci od tej doby prešli už dva roky, a situácia smeruje skôr k horšiemu ako k lepšiemu, akosi to stále nikoho netrápi. Naše deti nemajú deti, alebo tak nanajvýš jedno.

Je chyba v mužoch,  ženách, rodičoch, či štáte? Otázky dneška, na ktoré hľadajú odpovede /okrem našich poslancov/ mnohí a nie len odborníci. Aby sme neboli nespravodliví, uznávam, že bude chyba zrejme vo všetkých.

Muži si chcú užívať slobodu a pridávajú sa už aj ženy. Púšťajú sa do predtým nevšedných dobrodružstiev, podliehajú výzvam doby, lákaniu kariérnych postupov a výhod, z toho plynúcich.

Mnohí a mnohé možno aj cítia apel prírody ale vplyv okolia, tlak všeobecného názoru, množstvo až agresívnych a často rozporuplných agend, ich prehlušia a utlmia. A rodičia tiež prispejú. Strašia. Zodpovednosť, prebdené noci, nedostatok peňazí… Je mnoho nástrah, ktoré chuť priniesť na svet dieťa oslabujú.

Našťastie máme dosť žien aj mužov, ktorí spomenutým trendom nepodliehajú a ktorí sa stále viac prikláňajú na stranu rodiny a detí. Žiaľ, ani ženy, ktoré po väčšej kariére neprahnú, ani muži, ktorí dali prednosť rodine pred singel radovánkami, to nemajú úplne vyriešené. Hoci na Slovensku viac-menej nikomu hlad nehrozí, ak je v rodine viac ako jedno dieťa, sú takmer v každom prípade nútení priniesť do rodiny peniaze obaja, čo je nakoniec takmer celosvetový úkaz /žeby účinok nevidenej, no o to agresívnejšej zbrane, nazvanej ekonomická diktatúra?/.

Či sa ženám chce alebo nechce, musia pracovať, pretože manželov plat zúfalo nestačí.

Vo svete možno vládne všeobecný hlad po majetkoch, trend byť bohatý, ale na Slovensku je práca žien, matiek a manželiek spravidla nevyhnutná na zabezpečenie aspoň akého takého štandardu. Štatistiky vravia, že aj tí, čo pracujú, sú ohrození biedou. Že na Slovensku takmer štvrtina zamestnancov dostáva za prácu plat, ktorý je na hranici chudoby. Nech je už chudoba definovaná akokoľvek, je to stav alarmujúci, tiež hodný povšimnutia.

Snaha, neklesnúť pod často len základnú úroveň, ženie ženy do práce a ak im v tom má prekážať prítomnosť detí, tak si vyberú cestu bez nich. Nemajú deti, alebo ich majú málo. Stále častejšie jedno.

Jedným z faktorov, ktorý sa pod tento stav podpisuje, je možno aj neprítomnosť starých mám. Vyšší vek odchodu do dôchodku pre ženy, by bolo dobré podrobiť užšej analýze. Na jednej strane veľmi pochybný zisk z toho, že ušetríme na dôchodkoch pre ženy, ktoré budú dlhšie pracovať, na druhej strane si množstvo mladých žien s malými deťmi zamestnanie nenájde, pretože ich nemajú kam dať. Počet jaslí a škôlok, sa v nedávnej minulosti radikálne znížil a staré mamy pracujú. Keby tieto okolnosti prinútili ženy zostať dlhšie s deťmi doma, možno by to bolo dokonca prínosom. Ale žiaľ, všetko sa to akosi zvrtlo. Pretože ženy pri deťoch nechcú zostať dlhšie. Pretože si to mnohé proste nemôžu dovoliť.

Malé deti sú občas choré a samé doma zostať nemôžu. Žena-matka má síce právo zostať s nimi doma /samozrejme to môže byť aj otec, ale to sa využíva zriedkavejšie/, ale… Ktorý zamestnávateľ to má rád? Ktoré kolegyne, či kolegovia? Deti sú odrazu prekážkou. Ak sa tomu dá vyhnúť, zamestnávateľ mamičku s malými deťmi dokonca nezamestná, čo nám dokazujú štatistiky.

Je teda namieste zvážiť návrat k pôvodnému modelu dôchodkov. Vrátiť sa k zníženiu dôchodkového veku žien, podľa počtu odchovaných detí a zabiť jednou ranou dve muchy. Jednu v podobe odmeny ženám, ktoré našli silu, priviesť na svet viac ako jedno dieťa, druhú v podobe pomoci prítomných starých mám. Naozaj s tým má niekto problém? Vážne niekto pochybuje o tom, že aj pri tých najpriaznivejších podmienkach, si chodiť do práce a vychovávať zároveň dve tri malé deti, nejakú tú energiu navyše vyžaduje? Samozrejme od všetkých zúčastnených, ale príroda je tu trošku silnejšia ako naše snahy. Deti sa vždy s potrebami akosi prirodzene obrátia najprv na mamu, pretože tá je práve prírodou k tomu lepšie vyzbrojená. A mama prirodzene zariadi, vybaví, pofúka, postará sa. Verte, či neverte, starať sa o dve a viac detí v predškolskom veku si vyžaduje viac energie ako práca v niektorých /a je ich dosť/, zamestnaniach. Takže dve zmeny, o ktorých zamestnané matky hovoria, majú svoj reálny základ aj dlho po dosiahnutí veku školopovinnosti ich ratolestí, nech sa muži snažia, ako chcú.

Materská dovolenka, jasle, škôlka, rovnaký plat za rovnakú prácu, nejaké tie zákonné úľavy v práci… To sú výdobytky, bez ktorých to už dnes nejde. Je nanajvýš dôležité poskytnúť mladým garancie, že príchod dieťaťa nebude pre nich nočnou morou v podobe nedostatku tých najzákladnejších životných potrieb nadlho. Keď sa našli peniaze na predražené nákupy/autá samospráv, CT-prístroje nemocníc a isto množstvo ďalších, zatiaľ neodhalených vecí/, prečo sa nenájdu peniaze na to, aby sa mohli vrátiť ženy do práce a prispievať tak do štátnej kasy? Alebo si poslanci neuvedomujú, že ak sa dieťa nedostane do škôlky, je rodina vlastne držaná v nútenej chudobe?

Mohli by konečne pochopiť, že o to, aby sa ženy a muži nebáli zakladať rodiny sa proste treba starať.